Prirodzenosť, cnosť, morálna norma: Naturalistické a konštruktivistické prístupy bol prvý workshop v rámci projektu APVV-22-0397: „Naturalizmus a konštruktivizmus ako konkurenčné alebo komplementárne programy“ a konal sa 13. 10. 2023 na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Traja rečníci prezentovali svoje príspevky zo širšej oblasti naturalizmu a konštruktivizmu v normatívnej etike a metaetike.
   Doc. Mgr. et Mgr. Marian Kuna, MA, MPhil, PhD. z Filozofickej fakulty KU v Ružomberku otvoril workshop s príspevkom Biologické zakotvenie cností u neskorého A. MacIntyra. V ňom predstavil MacIntyrovu koncepciu etického neo-aristotelizmu a naturalizmu, ktorá sa zakladá na živočíšnom ponímaní človeka ako tvora závislého od iných členov vlastného druhu a dokonca „postihnutého“ v zmysle zraniteľnosti voči mnohých zlám. Z tohto ponímania následne vysvetľoval autorovo odvodenie cností a etických hodnôt, najmä nevypočítavého dávania, ušľachtilého prijímania, vďačnosti a náležitej prajnosti.
   V rámci diskusie odpovedal docent Kuna na najmä otázky týkajúce sa vzťahu MacIntyrovej koncepcie a konštruktivizmu a biologického, resp. naturalistického ukotvenia tejto koncepcie.
   Druhým prednášajúcim bol Mgr. Roman Hloch, PhD. z Filozofickej fakulty OSU v Ostrave s príspevkom Lidský ergon a přirozenost ctností medzi Aristoteles a R. Hursthousovou. Venoval ho rozboru a komparácií tzv. „ergon argumentu“ u Aristotela a Rosalind Hursthousovej, ktorá zastáva jeho modernejšiu artikuláciu. Títo autori sa zhodujú najmä v tom, že človek má špecificky druhovú funkciu a účel, ktoré sú založené na ľudskom rozume. Podľa doktora Hlocha sa však líšia v chápaní psychológie ako metafyzickej (Aristoteles) vs. ľudovej (Hursthousová) a vo viazaní rozumu na nadprirodzenú entitu.
   V rámci diskusie sa rozoberalo najmä Hursthousovej ponímanie ľudovej psychológie a metafyzické záväzky jej chápania ľudskej teleológie.
   Tretím a posledným prednášajúcim bol zodpovedný riešiteľ projektu prof. Michal Chabada, PhD., ktorého príspevok Konštruktivistické vysvetlenie morálnej normativity podľa Ch. M. Korsgaardovej rozoberal Korsgaardovej procedurálny normatívny realizmus. Podľa tejto teórie existujú „správne a nesprávne spôsoby odpovedania na morálne otázky, pretože jestvujú korektné procedúry ako sa k nim dostať.“ Tieto korektné procedúry nie sú náhodné, ale riadia sa kantovsky inšpirovanými morálnymi princípmi. Táto teória chápe morálku ako výsledok ľudskej autonómie, a predsa ako autoritatívnu a objektívnu.
   Prof. Chabada odpovedal najmä na otázky týkajúce sa zdroja normatívneho statusu princípov konštrukcie a presvedčivosti transcendentálnych argumentov vo všeobecnosti.
   Na záver jedna poznámka: zdalo sa, že vzťah medzi naturalistickým a konštruktivistickým chápaním morálky je miestami komplementárny, inokedy napätý. Komplementárne sa zdali pri formulovaní koncepcií človeka, ktoré vychádzali z biológie a evolučnej teórie a zároveň vnímali morálku ako zásadne odvodenú od ľudskej konštitúcie. No v napätí sa zdali byť najmä v metafyzických otázkach, ako napríklad v otázke predpokladu slobodnej vôle u Korsgaardovej, či v otázke miesta metafyzickej teleológie v etike cností.

                                              Adam Greif